Slno svieti, voda láka, poďme makať, Katka čaká!

Autor: Barbara Brišová | 9.8.2012 o 15:52 | (upravené 12.8.2012 o 16:05) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  505x

"Kam ideš?" pýtala sa ma sestra, keď som odchádzala z domu. "Na piloxing." "Pilo… čo?" (Pôvodne som chcela napísať "Pi…čo?" kým som si neuvedomila absurdnosť týchto dvoch slabík v tesnej blízkosti v jednej slušnej vete. Ups.) O dva dni neskôr padla otázka ešte vtipnejšia. "Ideš na ten pilotroxing? Či pilotox alebo ako sa to volá?" ... "Ty si celá pilotroxing! Ved to znie ako niečo z Transformerov. A že pilox! To mi zase botox pripomína…" smiali sme sa spolu. A ja som sa smiala aj po hodine, kým sestra, ktorú som zlákala so mnou, nahodila zúbežený pohľad a takmer šeptom povedala: "Vykop mi hrob."

Odvtedy už ubehli skoro dva mesiace a aj keď Simin pohľad niekedy nie je o nič menej zničený, začína sa usmievať a na Piloxing sa tešíme obe. A tešili sme sa aj v okamihu, keď nám naša trenérka Katka oznámila, že v sobotu 4.8. sa bude na martinskom kúpalisku konať akcia zahrňujúca Piloxing, Jumping a Teabo.

Pôvodný plán bol, že na kupko dorazíme už o 9tej a pomôže Katke všetko nachystať. Ale najprv sme zaspali, potom sme značne blúdili cestou tam, kedže ako Vrútočanky sme využívali vždy len naše kúpalisko, a kým sme zničené hodili na zem tašky s uterákmi, bolo niečo po 10tej. A to už Katka spolu s babami o dušu skákali na trampolínkach a dobrá nálada sa zväčšovala s každým ďalším výskokom.

 

 

Prvá hodina ubehla rýchlo. Aspoň pre nás, čo sme čas trávili voľne pohodené pri bazéne. Nasadili sme si naše úžasné rukavičky so záťažou špeciálne vyrobené na Piloxing a už sme aj zorganizovane stáli v niekoľkých radoch. Katka pustila našu najobľúbenejšiu hudbu (Ja osobne krútim bokmi ešte skôr, než začneme cvičiť, neviem sa proste udržať) a mohlo sa začať.

S rukou na srdci musím povedať, že kým sme my makali na maximum, slnko nezaostávalo a teplota stúpla z 34 asi na 134 stupňov. Potu z nás tieklo toľko, že by sme dva veľké bazény napustili za pár minút a z fliaš s vodou nám ubúdalo rovnako rýchlo.

Rátali sme nahlas spolu s Katkou, sem tam niekto vydal nadšený pokrik a tuším, že väčšina z nás túžila vypustiť zúfalý pazvuk, lebo rozpálaný betón je nič oproti zle klimatizovanej sále s parketami. Avšak tá energia, ktorá šla z každej z nás a zaplnila celý areál, je neopísateľná a ničím nenahraditeľná.

 

 

Nasledovalo povinné schladenie sa v bazéne, pár zaplávaných dĺžok a nasledujúce dve hodinky sme my dve so Simou strávili vo vertikálnej polohe. Na deke. Z toho, čo sme z nášho lukratívneho miesta  medzi bazénom a pľacom na cvičenie videli môžeme potvrdiť, že ďalšia hodina jumpingu a piloxingu boli rovnako úžasné. Akurát pár žien asi zvolilo podobnú taktiku "na mŕtveho brouka" ako sme mali my a tak ich cvičilo o čosi menej, ale o to intenzívnejšie.

 

 

Nakoniec sa cvičilo (Teda ono sa necvičili samo, my sme ho cvičili. A poriadne!) ešte Taebo, ktorého som sa hrdinsky zúčastnila v domnení, že to škodoradostné slnko ostane skryté za oblakmi celých 45min, kým Sima rovnako hrdinsky ostala ležať. Plne som sa vložila do podobne vražedného tempa ako majú Semir a Jan na nemeckej dialnici a plne som takmer nakonci aj odpadla. Cvičenie na slnku (Áno, tá sviňa nakoniec predsa len vyšla!) proste nie je pre mňa. Ale zážitok mám z celého dňa teda dokonalý a ešte dva dni som naň s láskou spomínala pri každom pohybe, proti ktorému svaly prudko protestovali.

 

P.S. Ďakujeme Kati! (Ďakujeme aj ostatným inštruktorkám, ktoré ja nepoznám O:))

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

SVET

Namiesto mäsiara čínske fejky. Turisti ničia život v Benátkach

Turisti mestá príliš rýchlo ničia.


Už ste čítali?