Barbara Brišová
Taliansky raj v každom súste
Pôvodne to mal byť článok o tom, prečo navštíviť Olomouc. O nádherných historických budovách, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Mal byť aj o vyhliadkovej veži s 206 schodmi, na ktorých som sa skoro strachom rozplakala, ale výhľad stál za to. O vlakovej stanici, ktorá až na rozbité nástupištia, nevyzerá ako stanica. Chcela som napísať ódy na fintesscentrum, ktoré ma takmer dohnalo k slzám zase preto, že som si predstavila to "svoje", kde pracujem, a nedalo sa to porovnávať (Fitko Olomouc vz. fitko Trnava 10:1). Spomenula by som aj automat na olomoucke syrečky, za ktorými som sa naháňala tesne pred odchodom, lebo oco chcel.
