Pocta mojej škole

Autor: Barbara Brišová | 12.9.2012 o 19:20 | (upravené 12.9.2012 o 19:31) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  783x

Nemôžem si pomôcť, ale ležiac na matraci o veľkosti postele uloženého v okne, počúvajúc hudbu a hľadiac z okna sa cítim neskutočne šťastná a vďačná. Vďačná za možnosť študovať na Business Academy Aarhus, ktorá nám poskytuje aj takéto úžasné priestory plné gaučov, rôznych sediačiek a matracov až to tu vyzerá ako v škôlke, na štúdium ale aj oddych.

 

 

Pred dnešnou hodinou dánštiny mám totiž štyri hodiny pauzu a mohla som ísť domov, jasné. Ale na čo? V kuchynke som si uvarila čaj, vyvalila sa s počítačom do okna a stihla som si vybaviť všetky maily, vytriediť poznámky a pozrieť si seriál. Všetko v pohodovej atmosfére, ktorá má od škôl aké som doteraz poznala veľmi ďaleko.

Samozrejme, že to nie je len o tom, ako sú naše budovy vybavené, ale neskutočne to pomáha cítiť sa nám lepšie. Zvykneme sa smiať na tom, že si pripadáme ako keby som pracovali pre Google s týmito vymoženosti.

Miesto skriktného sedenia v troch radoch v úzkych laviciach máme triedy vybavené stolmi pre šesť až osem ľudí s tým, že ľudia pri jednom stole sedia tvárou k sebe, takže sa nám v tímoch pracujem veľmi dobre. Pri každej možnej príležitosti nás vyženú z triedy na zvyšné dve poschodia (máme špeciálnu, úplne novú budovu určenú pre skupiny so zameraním na podnikanie), kde môžeme diskutovať a riešiť zadanie aj poležiačky. Občas preberieme aj niečo iné, osobnejšie, ako máme, ale výsledok práce vždy odovzdáme načas a s úsmevom. Na každom z nás vidno, že niekedy aj taká hlúposť ako pohodlný gauč zvýši výkon o 50%.



Nie je pre mňa sranda vstávať každé ráno 6:50 a bicyklovať do školy 8km, ale počas dvoch týždňoch mi ani len nenapadlo, že by som ostala doma. Do školy sa po prvý krát v živote teším (trošku menej, keď vstávam na business law) a som vďačná za každý ďalší deň, ktorý tu trávim.

Zbožňujem fakt, že máme s učiteľmi priateľský vzťah a oslovujeme ich krstnými menami. Aj napriek tomu však vieme, kde sú naše hranice a na prvom mieste je stále rešpekt.

Už sa nám ale stalo pár vtipných situácii, ktoré keď si predstavím na slovenskej škole, tak mám pocit, že by za to dotyčný mali zhoršenú známku zo správania.

Teacher: “Dont call me sir or mr. I am Sebastian for you, ok?”

I. (spolužiak): “Ok, dude!”

Teacher: “Right, dude.” zasmial sa a naozaj ho teraz niekto osloví “dude” a je to maximálne v pohode. Pritom ide o chlapa v strednom veku s biznisom v Kolumbii a najbližšie sa presúva podnikať do Číny, ktorý by si mohol byť dovoliť úplne iný prístup.

Teacher: “I will teach some things that will be really boring shits.”

Teacher (Sebastian): “My girlfriend is really stupid when it comes to financies.”

M.: “Does she have big boobs?”

Teacher: “Hmm not so big. Medium...”

O zábavu máme teda postarané, ale naozaj musím zdôrazniť, že aj napriek takýmto odbočkám, ktoré by niekto mohol považovať za nevhodné, vieme pokiaľ môžeme zájsť a pristupujeme k našim učiteľom s maximálnou úctou.

Neustále nás povzbudzujú a tlačia k tomu, aby sme prejavili svoj názor, myšlienky, seba. Každodenným heslom je, že žiaden nápad nie je zlý a nemáme odsudzovať druhých za to, čo si myslia. Sme "nútení" zachádzať za naše bežne vystavané hranice a byť otvorený všetkému.

Milujem, keď sa s nami lúčia: "Go and do something. Be creative!" a nie "Go and study until tomorrow morning". Učiť sa musíme tak či tak a každý deň dostávame nové kapitoly, ktoré musíme prečítať, nové materiály, ktoré si musíme naštudovať ale väčšinu práce odvedieme aj tak na hodinách. Z teórie, ktorú sme si osvojili doma potom čerpáme v škole keď pracujeme na konkrétnych úlohach z praxe.

Skupiny, v ktorých pracujeme, sa menia dosť často a veľmi náhodne, takže máme možnosť si vyskúšať spoluprácu s rôznymi ľuďmi. Priznám sa, že ni

ekedy je pre mňa ťažké zah

ryznúť si do jazyka a podvoliť sa väčšine, lebo mám pocit, že by som to vedela spraviť lepšie. Nie

kedy však už nie je čas n

a zmeny alebo jednoducho je môj názor prehlasovaný, takže musím stiahnuť chvost a pracovať pre tím. Doteraz som bola zvyknutá kopať za seba, ale tu by som zahynula. Akonáhle sa niekto odčlení zo skupiny, tak nemá šancu zvládať čo sa od neho čakať.

Preto je tu dôležitá aj socializácia mimo priestorov školy a prvý krát sa mi stalo, že mi učiteľka napísala správu na FB s pochvalou za zorganizovanie párty pre mojich spolužiakov u mňa na intráku.

Tím, že sme všetci (teda skoro všetci, lebo máme v triede aj pár domácich) vrhnutí do cudzieho prostredia nadväzujeme vzťahy rýchlejšie. Už po prvej noci na úvodnom výlete som mala pocit, že sa s niektorými poznám celé roky. Sme k sebe úprimnejší, otvorenejší a priateľskejší a to nám umožňuje rýchlejšie zapadnúť a cítiť sa ako doma.

Ďalšia vec, na ktorú som nebola zvyknutá, je zdieľanie informácii aj študijného materiálu so všetkými. Ak niekto zoženie nejakú knihu online, tak ju hneď zanesie ostatným na usb kľúči, aj keď o to nepožiadali. Ak niečo neviem, tak sa stačí jednoducho opýtať a vždy sa nájde aspoň jeden človek, ktorý mi pomôže. Ak sme aj niektorí sebeckí (čo určite sme vrá

tane mňa), tak sa to (zatiaľ) nijak neprejavuje a naozaj pracujeme pre tím, nie pre seba (v konečnom dôsledku je to pre naše vlastné dobro, ale  proces zdieľame).

Nabudúce fotky z jedálne, niečo o rozvrhu hodín a ešte určite o niečom inom, ale teraz mi nenapadá. ;)

P.S. Samozrejme, keď v pravo ani v ľavo v Aarhuse neprší a mraky idú len v úzkom páse cez stred, tak moja cesta domov vedie práve popod tie mraky. Takže som zmokla, ale počas cesty sa mi naskytol takýto pohľad.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?