Ako sa buduje tímový duch

Autor: Barbara Brišová | 2.9.2012 o 16:53 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  340x

Všetci sme sa po vyčerpávajúcom dni tešili na večeru. Samozrejme, ja som nebola výnimkou a žila som v sladkej nevedomosti, že za dve hodiny dostaneme najesť. Medzičasom nám dali čaj, kávu a koláče, po ktorých sa priam zaprášilo a začalo vyhodnocavanie jednotlivých tímov. Na základe pridelených bodov zostavili umiestnenie a každý tím dostal nejakú úlohu. Od čistenia záchodov na druhý deň (čakala nás veľká párty) až po upratovanie po tej párty predtým, ako daný tím pôjde spať.

My sme dostali varenie večere. Pre 77 ľudí!!! Najprv ma oblial pot, že to predsa nemôžeme zvládnuť, ale v konečnom dôsledku to bola najlepšia vec, aká sa nám mohla stať. Neskutočne sme si to užili. Pracovali sme ako tím pod dohľadom jedného z tútorov, Christiana, ktorý aj z čistenia cesnaku spravil najzábavnejšiu činnosť na svete.
Dostali sme suroviny a mali sme pripraviť cestoviny s bolognskou omáčkou, do ktorej Dáni radi pridávajú kukuricu. Zhrozene som hľadela na Christiana a pýtala sa, či je to naozaj nutné. Povedal, že keby sme ju nepoužili, tak by to považovali za plytvanie, ale že môžeme spraviť dve omáčky, lebo on tam tú kukuricu tiež neznáša. Nakoniec sme neupožili žiadnu a nikto nás za to neukonzervoval, takže sme všetci boli spokojní.
Mali sme k dispozícii 24kg mäsa, takže sme okrem omáčky spravili aj mäsové guľky a placky, ktoré boli naozaj výborné a zjedla som ich asi päť.
Nemám tušenia, ako dlho sme boli zavretí v kuchyni, lebo mne to pripadalo ako päť minút, ale keďže každú chvíľu niekto vbehol za nami s otázkou, kedy to už bude, asi to trvalo dosť dlho. Ja osobne som toľkokrát ochutnávala počas varenia, že som po dokončení ani nebola hladná, tak som si vychutnávala pohľad na miznúce porcie z tanierov ostatných.
Ešte pred večerou nás naši učitelia nechali napospas osudu a po tom, ako nám zabezpečili dostatok vína pre každého (hlavne že v inštrukciach, ktoré sme dostali bolo napísané: alkohol je striktne zakázaný!), odišli späť do Aarhusu. Párty teda mohla začať a je úplne na mieste povedať, že alkohol tiekol prúdom (z trojlitrových krabíc).
A ešte pár slov k tomu pitiu… Slováci možno pijú veľa, ale v porovnaní s Dánmi je to nič. Sadnú si za stôl povedzme o 20tej a do tretej (alebo do kým nezačnú vracať) do seba hádžu jeden pohár jeden za druhým. Hrajú pritom rôzne hry, ktorých jediným cieľom je, aby sa pilo. Ja si rada dám dva tri poháre vína a zvyšok večera pretancujem, ale tu niečo také nehrozí. Aspoň tí "naši" Dáni netancovali a po pití šli rovno spať.
Druhý deň začal raňajkami v podobe cornflakesov a ovsených vločiek s mliekom (pre mňa len s cukrom, keďže mlieko neznášam). Potom sme dostali nové tímy a zadanie na deň znelo: inovatívny podnikateľský nápad na využitie danej chaty.
Skrátim to a poviem len, že tento deň bol omnoho nudnejší ako predchádzajúci, lebo na každom zo štyroch stanoviští sme mali len rôzne podoby brainstormingu. Počasie však bolo nádherné a keby na to bol čas, tak by som strávila celý deň ležiac na pláži v bielom piesku počúvajúc šum pokojného mora.
Po návrate nás čakala prezentácia našich nápadov a každý tím si musel vytiahnuť jednu obálku, kde bolo zadanie na večer: jedna úloha ako napr. upratovanie a téma na nejaký tanec ako napr. balet. Môj tím vychytal upratovanie po jedle a rockový muzikál.
Večera sa tentokrát objednávala z reštaurácie a bola výborna (fotka v skupine na FB "postcardfromdenmark").
Prišiel nás pozrieť aj riaditeľ školy a mal veľmi pekný príhovor, v ktorom niekoľkokrát zdôraznil, že tímova práca je pre nás dôležitá. Nemáme si svoje poznatky nechávať pre seba, ale posúvať ich ostatným, aby sme sa toho dokopy naučili viac. Máme stále myslieť na to, že nejde len o nás, ale o celý náš tím a musíme pomáhať.
Toto sa mi páči a nemôžem väčšmi súhlasiť. Na mojej  predchádzajúcej škole v Trnave sa nikto nestaral o tom, či sa navzájom poznáme, či si pomáhame a tak celkovo sa nestarali o nič, ale myslím, že to je tak na Slovensku asi všade. Samozrejme, po skončení školy budeme bojovať každý za seba, ale je úžasné, že nás tlačia do spolupráce s ľuďmi s rôznych kultúr a budeme tak pripravení na prácu v medzinárodných firmách.
Neustále nás stavajú do situácii, kedy musíme vykročiť zo svojej konfort zóny a urobiť niečo, čo by sme inak nerobili. A čo ma udivuje je to, že nikto nefrfle. Či treba umývať záchody alebo tancovať pred 70 ľuďmi, každý sa zapája. Ja som si napríklad vyskúšala, aké to je umývať taniere po toľkých ľuďoch a ak mám byť úprimná, tak mi nebolo všetko jedno, keďže som zoškrabovala aj zvyšky jedla, ale povinnosť som si splnila (mama môže byť na mňa hrdá) a zvyšok večera som mala pekný.
Objavili sme vchod na strechu, kde sme si nanosili vankúše z foteliek a rozprávali sa tam kým nás ani istá hladina alkoholu v krvi neuchránila pred chladom. Ja som celý čas čakala, kedy niekto z opitých Dánov zletí dolu, lebo strecha bola úplne rovná bez akéhokoľvek zábradlia na kraji, ale všetci na moje veľké prekvapenie prežili.

 

Neviem inak či sa pohybujem v nejakej geopatogénnej zóne alebo čo, ale jem sladké od rána do večera vo veľkom množstve a strašne veľa spím. Napríklad včera som po desiatich hodinách spánku zaspala poobede na dve hodiny a v noci som zase spala viac než desať hodín. A chytá ma taká existenčná únava, že keď začnem byť zaspatá, tak okamžite musím všetko nechať tak a zaľahnúť, lebo nevládzem pohnúť ani vlasom. Som zvedavá, ako zajtra vstanem o 7mej ráno (dnes som vstávala o 11:30) do školy…

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?