Hon na prekladateľky!

Autor: Barbara Brišová | 11.8.2012 o 11:23 | (upravené 13.8.2012 o 8:47) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  646x

To som si teda slušne zavarila, keď som začala písať recenziu od sladkej čerečničky na torte (cháp kritiky) a teraz sa musím vrátiť ku kope šľahačky zo spreja (cháp ako chceš)...

 

Kto je a čo robí M.L. Stedmanová si môžete vygoogliť aj sami. Nateraz vám stačí vedieť, že napísala knihu “Svetlo medzi oceánmi”, ktorá u nás vyjde v polke septembra (viac info tu)

Mám chuť napísať, že aj to, o čom táto kniha je si môžete vygoogliť sami (čo aj naozaj môžete urobiť, ale potom sa vráťte a čítajte od “Absurdita č. 1.”), ale keďže zrovna mám presne 45 sekúnd voľného času, niečo o tom predsa len zosmolím.

Takže máme tu Toma, chutného chlapíka čo prežil vojnu a vrátil sa domov do Austrálie. Tom nikoho nemá. Ani priateľov, ani rodinu a čo už je vrcholom všetkého, ani partnerku (fňuk). A tak sa prihlási na voľné miesto strážcu majáka kde odchádza žiť vo všetkej počestnosti a samote (dvojitý fňuk).

A potom tu máme Isabel, krásne dievča so slušnej rodiny. Lenže Isabel, mrška jedna, až taká slušná nie je. Už v roku 1918 pochopila, že čo žena neurobí sama, to nemá, takže napísala Tomovi list, potom ho pozvala na piknik, na prechádzku a nakoniec ho aj pobozkala, keď mal výhrady k vekovému rozdielu (hlupák!) a hrozilo, že jej unikne.

Vzali sa. Chceli mať dieťa. Nemohli mať dieťa. Na ostrov vyplavilo čln s mŕtvym mužom, ale živým dieťaťom. Tom to chcel nahlásiť. Isabela prosila, aby si babätko nechali. Tom privolil a žili šťastne až po stranu 120, kedy podnikli prvý výlet na pevnivu aj s malou Lucy.

V meste zistia, že Lucyna mama nezomrela na člne ako si pôvodne mysleli, ale stále žije a smúti.  Tom ako správny vojnový veterán panikári. Isabela ako správna žena vydiera slzami a zase si vydupe svoje, takže naďalej skrývajú svojé hrozné tajomstvo, až kým...

No nič, čas vypršal, ideme ďalej k spomínanej čerešni či skôr k celému čerešňovému kompótu. K štýlu knihy mám jedinú výhradu. Faaakt, len jednu. Preklad!

Absurdita č. 1.: Nájdi 10 rozdielov (level: mŕtva čajka).

str. 26

(kŕmiac čajky v prístave)

"Môžete mať aj viac, keď podídete ku mne," navrhla mu.

"Príma" Uhádli ste!" potešil sa Tom.

vz.

"Bet I can get more to come to me than you can," she said.

"Righto, you are on!" said Tom.

Jediné, čo mi tu pripadá ako logické vysvetlenie, je to, že Tom sa tak vytešuje z toho, že ste tých 10 rozdielov predsa len našli. Takže príma, gratulujem!

Absurdita č. 2: Nájdi jednu chybu (level: mušľa).

str. 68.

Spomínal si na slová, ktoré ich spájali, ktorými vedeli pomenovať okolnosti, aké nikto z nich predtým nezažil. "Ananás", "taľafatka", "slivkový puding" - všetky možné mušle, ktoré si našli cestu do ich zákopu.

vz.

He thinks about the language that bound them together: words that cropped up to cover circumstances no one had ever encountered before. A "pineapple", a "pipsqueak" a "plum pudding": all types of shell which might find their way into your trench.

Absurdita č. 3: Kam zmizla logika? (level: zauzlený vlas)

str. 69

"Páči sa mi tento tvoj zvyk," povedal Tom, keď sa prizeral. ako si Isabel na ukazovák nakrúca prameň vlasov, potom ho rozvinie a začne sa hrať s druhým.

Rozpačito sa na neho pozerala a povedala: "Aj mama mi vravela, že je to škaredý zvyk."

vz.

"I love the way you do that," said Tom, watching Isabel's index finger coil a lock then release it and start with another.

"Suddenly self-conscious, she said: "Oh, Ma says it's a bad habit."

Juj čo mne sa všetko páči… no ale nech na to hľadím ako chcem, stále v anglickej vete nevidím "aj" ale však čo by tam predsa robilo, že? Veď potom tá veta nedáva zmysel! Keby mi niekto povedal, že sa mu niečo na mne páči a ja by som odpovedala "No ved aj mama mi hovorí, že to je na mne škaredé" tak by na mňa čumeli ako na blázna.

Absurdita č. 4: Nájdi aspoň trochu citu. (level: Kirsten Steward)

str. 76

"Tvoj otec. Prečo o ňom nikdy nehovoriš?"

"Nemali sme sa radi, je mi ľúto."

vz.

"Your dad. Why do you never talk about him?"

"No love lost there."

Niečomu som sa tu aspoň priučila. Keď budem niekedy chcieť emocionálne pôsobiť ako neohobľovaná doska, použijem vetu "Nemali sme sa radi, je mi ľúto." No však skúste si to povedať nahlas bez toho, aby ste nezneli ako citovo vyprahnutý kaktus. Dá sa to?

Ďalej som už prestala rozmýšlať, ceruzku som zahodila a rýchlo som dočítala. Avšak stavím sa, že nejaký ten neobrúsený diamant ešte nájde Riddick, takže sa máme všetci na čo tešiť… :)

Späť ku kritike… Vo svete prekladateľky Oľgy Hlaváčkovej je toto všetko očividne v poriadku. A aj by som dokázala pochopiť, že chyba sa stane každému, ale to že po nej redigovala pani Elena Račkovská a korigovala Hana Brunovská a ostalo to nezmenené, to už pochopiť nedokážem. Dajte mi tie ich tri platy a budem robiť všetku prácu radšej sama, nech mám srdce na mieste a nervy ušetrené. Alebo nám čitateľom reading copies môžete miesto týchto s*****k posielať knihy v origináli a každý preloží jednu kapitolu. Potom si môžete pýtať za knihy 10 eur a predávať ich s čistým svedomím, lebo za toto zaplatí len blázon.

Internet znesie veľa, neviem či našťastie alebo bohužial, a keď sa nám niečo nepáči, tak si nájdeme článok z iného zdroja a bez mihnutia oka sa môžeme presunúť inam. Čo však so zaplatenou knihou, ktorá je amatérskym výtvorom niekoho, kto si nárokuje označenie "prekladateľ"?

Skôr než ktokoľvek začne pichať do mojich článkov a chýb, ktorých by sa tam našlo požehnane, tak ja píšem pre radosť, zadarmo a vo voľnom čase. Častokrát článok doklepem a bez prečítania ho hodím na web, lebo jednoducho musím bežať inde a ak ho nevycapím hneď, tak naň zabudnem. Nemám vyštudovanú žurnalistiku alebo prekladateľstvo a nehrdím sa žiadnymi titulmi z danej oblasti. Nehrám sa na niečo, čo nie som. Čo som, to je študentka s vášňou pre literatúru či už mám čítať alebo písať. Písanie bohužiaľ nemám v náplni práce, ale keby som mala a mala by som tú drzosť si za to písať peniaze, tak mi môžete veriť, že by som radšej oželela spánok ako hlúpe chyby v texte.

P.S. Tí, čo ste to dočítali až sem si zaslúžite vedieť, že príbeh v podstate nie je zlý. Je to klasický príklad ženskej oddychovky, ktorá skalnú fanúšičku daného žánra určite neurazí. Ja však neznášam dlhé opisy nikým nedotknutej prírody a podobné kraviny, ktoré majú navodiť tú správnu atmošku a predstavu, že dotyčný je pár je sám na celom svete. Tiež sa mi nepáči opis takej suchej lásky, ktorá vzniká na základe “Hmm on je pekný.” a “Ježiš aká je krásna!” a z toho vznikne “Nikoho lepšieho už asi nestretnem, mali by sme sa zobrať.” No fuj! Pokiaľ to nie je láska, ktorá ľuďom podlamuje kolená a vyráža dych, tak to v mojom ponímaní láska nie je. A už som ticho. Nateraz.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?