Taliansky raj v každom súste

Autor: Barbara Brišová | 15.7.2012 o 13:32 | (upravené 15.7.2012 o 14:24) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  1022x

Pôvodne to mal byť článok o tom, prečo navštíviť Olomouc. O nádherných historických budovách, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Mal byť aj o vyhliadkovej veži s 206 schodmi, na ktorých som sa skoro strachom rozplakala, ale výhľad stál za to. O vlakovej stanici, ktorá až na rozbité nástupištia, nevyzerá ako stanica. Chcela som napísať ódy na fintesscentrum, ktoré ma takmer dohnalo k slzám zase preto, že som si predstavila to "svoje", kde pracujem, a nedalo sa to porovnávať (Fitko Olomouc vz. fitko Trnava 10:1). Spomenula by som aj automat na olomoucke syrečky, za ktorými som sa naháňala tesne pred odchodom, lebo oco chcel.

 

 

No a nakoniec z toho vznikol článok o jedinej reštaurácii. Úplne maličkej. Little Italy. Kúsok talianskeho raja patriaci sympatickej rodinke Antoniovi, Jane a Lorenzovi Prochilo.

Rada varím a rovnako rada chodím jesť niekam mimo domu, takže už mám čo to za sebou pojedeného a odskúšaného. A preto môžem s čistým svedomím prehlásiť, že Little Italy je najlepšia reštaurácia v akej som kedy bola a ich fettuccine alla bolognese sú bezkonkurečne nie najlepšie cestoviny aké som mala, ale najlepšie jedlo vôbec! Nepreháňam. Slovami nedokážem popísať tú dokonalú chuť, ktorej sa nedá vytknúť absolútne nič. A keď si k tomu prirátate domáce prostredie a atmosféru, v ktorej sa cítite byť súčasťou vysmiatej rodiny Prochilo, tak vznikne nezabudnuteľný zážitok.

Aspoň ja stále spomínam a tajne (no dobre, tak odteraz to už tak tajné nebude) snívam o tom, že raz budem môcť Antoniovi nakúkať ponad plece pri varení a niečomu sa priučiť.

Tri mesiace od mojej prvej návštevy som mraučala vždy, keď sa spomenul Olomouc a ja som si uvedomila, že ešte dlho nebudem mať čas sa tam vrátiť a znovu poblázniť svoje chuťové bunky. A keď sa konečne blížil deň môjho príchodu, tak som sa tešila na presne tri veci v tomto poradí kamarátku, jej priateľa a cestoviny s bolognskou omáčkou. Alebo to bolo naopak? :)

Kým som do seba tlačila prvú porciu (celkový čas max. 2 min.) na zhrozenie okolidúcej Jany, ktorá sa nás pýtala, či si neprosíme ešte syr prípadne chlieb, som si vypýtala ďalší tanier. Doteraz sa smejem na jej neveriacom výraze zmiešanom s pobavením, keď som povedala, ako dlho som čakala na to, kedy znovu ochutnám tento kulinársky skvost.

O dve porcie a mnohonásobné gastroorgazmy neskôr som sa konečne cítila najedená a šťastná. Veľmi šťastná. No bol čas zaplatiť a odísť, čo som robila s ozaj ťažkým srdcom lebo netuším, či ešte bude príležitosť na návrat. Aj keď, ako tak nad tým rozmýšlam, asi by som bola schopná cestovať aj na otočku, len aby som si mohla užiť kúsok talianskeho srdca bijúceho v českom meste...

 


P.S. Od napísania tohto článku uplynul už nejaký ten piatok, ale akosi som naň v návale iných povinností zabudla a dostala sa k nemu až teraz pri upratovaní si v počítači. Dobrá správa je, že za týždeň by sme mali ísť so sestrou na výlet do Prahy a mám veľmi silné tušenie, že sa zastavíme v Olomouci. Cestou tam aj späť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?