Ako Baška s Doňou víno otvárali

Autor: Barbara Brišová | 5.4.2012 o 11:20 | (upravené 5.4.2012 o 11:27) Karma článku: 5,44 | Prečítané:  920x

Taký obyčajný večer to bol. Prišla som z práce na privát, pobalila som si veci pred zajtrajším sťahovaním národov a sadla som si za počítač. Klasika - fejsbúk, mejl, blog. Spolubývajúca oproti mne na posteli robila približne to isté.

Ostali sme na izbe už len dve. Dve najlepšie kamarátky a tisíc tém na rozhovor. Ten, kto nás pozná vie, že keď sme spolu, tak slzy tečú prúdom. Smiechom. Dokážeme sa smiať na všetkom a za akýchkoľvek okolností. Trikrát podčiarkujem slovo AKÝCHKOĽVEK a dávam zaň tri výkričníky, lebo náš humor nepozná hranice. Naozaj! Keď prídeme medzi cudzích ľudí, pýtajú sa nás, či sme sestry. Máme rovnaký prízvuk, identický slovník a reagujeme na všetko ako jeden človek. Znie to až príliš dokonale, ale je to čistý fakt. Keby sme chceli, dokážeme celé hodiny spolu viesť rozhovor tak, že nikto iný by nevedel, o čom je reč. V slovenčine! Keby sme chceli, nemusíme si povedať absolútne nič a aj tak vieme, čo sa deje. Za tie tri  roky spoločného žitia sme sa dokonale zohrali. Zvyknem jej hovoriť, že by som chcela mať takého chlapa, ako je ona. :) Ale o inom som chcela...

Sedíme teda na izbe a rozprávame sa. O tom, ako sa ľudia menia. O tom, že muži už nie sú mužmi. O veciach, ktoré nás štvú. O okamihoch, z ktorých nás ide vyj****, lebo slušnejšie sa to povedať nedá. Rozprávame jedna cez druhú, lebo naše životy sa preplietajú a keď jedna povie, že "neznáša toto..." tak druhá ma zaručene podobnú, ak nie navlas rovnakú skúsenosť.

A čím viac rozprávame, tým viac mi vyschýna v krku a dostávam chuť na víno. Je už síce skoro polnoc, ale kašlať na čas, ten predsa ide vždy proti nám. Preruším Dominiku v polke vety, že počkaj sekundu, idem si otvoriť víno. Už cestou do kuchyne ma zasiahne vedomie, že nemám otvárak na víno. Ale ako správna cieľavedomá žena si idem za svojim a vyťahujem varechu. Nič čo by som už neabsolvovala predtým, však som aj dáky ten správny študent. :) Ale náhoda je blbec, čo už všetci vieme, a tak štupel nie je korkový ale plastový a ten zatlačiť nejde! Snažila som sa asi 15min, ale bezvýsledne a v chvíľkovom ošiali mi napadlo rozbiť hrdlo fľaše, ale to by som technicky nezvládla, tak som sa sklopenými ušami vrátila do izby, že z toho nič nebude.

Pokračujeme teda v rozhovore, keď v tom začujeme dáky zvuk z chodby. Okamžite vyskakujem na nohy a Dominika ma vyprevádza s chápavou otázkou "víno?". Spolubývajúca z vedľajšej izby, o ktorej sme si mysleli že spí, sa vrátila domov a požičala nám otvárak, ktorý je súčasťou takého toho červeného vreckového nožíka, ktorý by som si konečne mala zaobstarať do kabelky aj ja.

Hrdinsky sa teda druhýkrát vrhnem na fľašu, zakrúcam vrták do štuplu a ťahám. Ťahám. Stále ťahám. A stále nič. Po chrbte mi tuším aj kvapka potu stiekla od toľkej námahy, ale štuplom to ani len nehne!

Beriem teda fľašu do izby a kým ja ju držím celým svojim telom na zemi, Dominika ťahá. Jej sila je značne obmedzená značne neobmedzeným smiechom a zvažujeme, či zavolať aj tú spolubývajúcu, aby ťahala Doňu. Ako v tej rozprávke. Len miesto repy sme mali víno.

Striedame sa. Doňa visí na fľaši, ja ťahám. Smejeme sa až tak, že je nám zle. Po lícach nám steká špirála spolu so slzami a kedykoľvek sa na seba čo i len úkosom pozrieme, vybuchujeme novou vlnou nekontrolovateľného rehotu.

Striedame sa znovu. Tentoraz už s väčšou rozvahou a takmer kamennými tvárami. V momente, kedy sa už zmierujem s tým, že dnes z toho pohárika vínka nič nebude, ozve sa zvuk dobre známy vínkarom a štupel je von. Nastáva radosť ako po víťazstve slovenského hokejového mužstva. :)

Konečne si späť sadáme a odpíjame z plných pohárov. Dominika len podotkne: "A je po dôvernom rozhovore.", lebo po 45min (áno, toľko tento celý akt otvárania trval!!!) smiechu sa problémy stiahli do úzadia a ostáva len pocit dobre vykonanej práce.

 

Už pri písaní tohto článku si uvedomujem, že asi nikto sa na tom nepobaví tak, ako sme sa bavili my. Ale v profile mám napísané, že "kto som a čo robím, prezradia moje články". A toto som typická ja. :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?