Rado Ondrejíček "Homo asapiens"

Autor: Barbara Brišová | 4.4.2012 o 10:13 | (upravené 4.4.2012 o 10:35) Karma článku: 1,97 | Prečítané:  868x

O knihe a autorovi som čo to čítala už od jej vydania, ale nejak ma stále obchádzala. Alebo ja ju? Možnosť nahliadnuť do zákulisia marketingu v praxi ma zaujala, ale z neznámych príčin sa ku mne nedostalo, že táto kniha ponúka omnoho viac. Pre mňa ide rozhodne o jedno z najväčších čitateľských prekvapení za posledný rok možno dva.

 

"Až keď mi bude zase niekto tvrdiť, že marketing je zbytočná vec, určite si musím spomenúť na týchto dvesto mililitorv čistej vody predávanej v plechovke s pumpičkou (Evian)"

Ku knihe som sa dostala úplnou náhodou. Zbadala som ju na stole spolubývajúcej a hneď som si ju "rezervovala", aby ju nevrátila späť pôvodnému majiteľovi. Zhtla som ju za jedno pracovné poobedie. :)

Čakala som všeličo, ale fakt, že Rado Ondrejíček stelesňuje svojim písaním všetko, čo túžim dosiahnuť  a veľa z toho, čo práve prežívam, ma zasiahol nepripravenú. Každú chvíľu som musela prestať čítať a zarazene hľadieť na slová, vedy či odseky, ktoré ako by mi odpísal priamo z duše. Značila som si jeden citát za druhým nie len pre potreby recenzie, ale pre mňa samú.

O Radovom štýle ani nehovoriac! Celé roky na sebe pracujem, aby som sa aspoň priblížila k čistému štýlu bez zbytočných patetických emócii, k nadhľadu a údernej stručnosti. A tento pán si odskočí od svojej marketingovej kariéry a za osem mesiacov napíše knihu tak, ako si predstavujem ja tú svoju? Viem, že závisť je hriech, ale tu si proste nepomôžem. Zeleniem a pukám závisťou.

Trošku preháňam a dramatizujem, viem, keďže "písať začal na konci minulého tisícročia a ako kmeňový člen redakcíí inZine T-Station sa písaním niekoľko rokov živil", takže mu tento prepracovaný štýl nespadol z neba, čo ma len privádza k tomu, že musím na sebe viac makať. Parafrázujúc Nema: "Stále písať, stále písať, stále písať." :)

 

"Igor si držal hlavu v dlaniach. Predpokladám, že mu napadlo to isté čo mne. Obraz ľudí v agentúre, ako sa na tom smejú cez slzy, a zvažujú, či tento klientsky návrh už je najhlúpejšou pripomienkou roka alebo predsa ešte len počkajú. Potom sa však dosmejú a idú k rodinám, kamarátom a partnerom, ak ešte nejakých majú, oznámiť, že tento víkend teda nič, lebo soby a jedlička na pláži sa klientovi zdajú zrazu málo vianočné a treba to do pondelka prerobiť."


Autor pozbieral útržky príbehov z prostredia, v ktorom pracuje/pracoval a vytvoril jedinečný príbeh, ktorý je zároveň akýmsi varovaním pre ľudí žijúcich vo svete, kde sa vyslovujú podobné vety ako táto: "Posledné dni som minul viac očných kvapiek, ako vypil pitnej vody, ale vydržal som to až do konca.".

Hlavná postava, Jakub, po tom ako vystriedal viacero reklamných agentúr ("To, čo od nás klient chcel, bolo proti zdravému rozumu a všetci sme to vedeli. Akurát ja som to nakoniec musel zariadiť."), prechádza na druhú - zákaznícku - stranu. "Po prvýkrát som spoznal, čo znamená uvažovať o klientoch v prvej osobe. Bolo to, akoby som v potravinách preliezol cez pult a začal obsluhovať predavačky."

Po prvotnom vydýchnutí si, že konečne unikol besnému kolotoču povinností zisťuje, že nič nie je také, ako sa zdá a strháva ho nový prúd udalostí. Svetlým bodom sa stáva riaditeľ spoločnosti severan Thorsten, ktorý si Jakuba okamžite obľúbi pre jeho priamosť a korektnosť. V konečnom dôsledku sa ale práve Thorsten stáva pre Kuba kameňom úrazu a jeho náklonnosť mu spôsobí viac škôd ako osohu.

Na jednej z firemných akcii platených agentúrou, ktorá pre nich pracuje, sa Jakub zblíži s Katarínou. Pre neho spočiatku jednorázová záležitosť prerastá do utajovaného vzťahu. Kedykoľvek sa objavili spoločne na verejnosti, neboli nič viac ako dvaja ľudia spojení pracovnými záležitosťami. To, čo v počiatkoch ich vzťah okoreňovalo a dodávalo mu iskru, sa postupne obracalo proti nim.

 

"Zvláštny pocit - vidieť blízkeho človeka hrať tak dobre, že neviem, či hrá len teraz, alebo, naopak, toto je jediný moment, keď je sama sebou."


Je zaujímavé, že v tomto prípade to bol práve Kubo, ktorý sa snažil o objavujúcich sa prekážkach hovoriť a aj ich riešiť, nielen prechádzať mlčaním. Naopak Katka bola postavená do úlohy neprístupnej miestami až chladnej ženy a nakoniec aj strašnej mrchy.

"Vždy, keď takto šepkala, nebolo to preto, aby nás nepočuli ostatní, ale preto, lebo samotné slová ten zvuk navyše nepotrebovali. Rovnako by vyzneli aj úplne nemé, napísané prstom do prachu."

Hneď na začiatku si ma autor získal krásnym prirovnaním "Umývači okien zavesení na plošine niekde okolo trinásteho poschodia vyzerali ako bodliaky zachytené na psej srsti." a už v tomto momente som vedela, že čítam knihu, ktorá si ma maximálne podmaní. A musím hneď pridať aj druhé, nemenej kreatívne: "Výhľad, za ktorý turisti aj miestni ochotne platia, mal pre mňa hodnotu kúska zubnej pasty vytlačenej každé ráno pred odchodom do práce." :)

Humor sa prejavil vždy nečakane a možno nie vždy namieste a možno ani nie vždy šlo o vtip, ale ja som sa bavila. "V stredoveku by ju (Želu) používali na rozrážanie mestských brán. Ostatní by už len pokojne pochodovali v jej stopách a fotili spúšť, ktorú narobila." alebo moja obzvlášť obľúbená veta, lebo takéto dni dôverne poznám: "O dva dni mali byť Dušičky. Keď som sa konečne dostal do práce, cítil som sa ako niekto, kto sa na nich tento rok zúčastňuje z opačnej strany dreveného veka truhly.".

Pre mňa je inak veľmi zaujímavou drobnosťou fakt, že kniha sa len tak hemží všeliakými značkami. Od iPhonu až po mlieko do kávy Maresi. To len tak na okraj. :)

 

A pre koho je knižka určená? V prvom rade pre tých, ktorý rovnako ako hlavný hrdina prehlasujú, že "Môj posledný pracovný týždeň trval štyridsaťsedem dní.". Ale aj pre tých, ktorých farebný svet marketingu ešte len láka. A potom pre všetkých, ktorí majú radi kvalitnú literatúru a chcú si oddýchnuť s vyloženými nohami na stole čítajúc o človeku, ktorý sa skrýva asi v každom z nás.

 

P.S. Veľmi, veľmi, veľmi by som si priala, aby bol príbeh napísaný podľa skutočnosti.

Aby som mohla vôjsť do tej zázračnej kaviarne s policami plnými kníh a s nikam sa neponáhľajúcimi ľuďmi a aby som mohla Danovi politológovi povedať, že ja Barbara politologička (študujúca a našťastie už aj končiaca :P) milujem knihy minimálne rovnako ako on a uznávam jeho životnú filozofiu: "Práca je na to, aby si za tretinu dňa zarobil dosť na prežitie zvyšných dvoch tretín podľa toho, ako ty uznáš za vhodné." A že tiež nemám rada, keď ma v práci zákazníci rušia pri čítaní. :)

Aby som mohla prísť za Jakubom a povedať mu, že nie všetky ženy sú svine a nech upečie bábovku mne. Ja si na ňu aj počkám, nemusí mi ju dať doviesť kuriérom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?