Po eufórii z minulého týždňa z existencie dobrých ľudí (alebo len mužov, ktorí sa radi predvádzajú pred peknými ženami ;)) je čas na pár slov o tých druhých.
Za posledných pár dní som mala veľa času rozmýšľať. Možno až priveľa. Aby som zabránila explózii mojej hlavy musela som veľa cvičiť. Možno až priveľa. Po intenzívnom tréningu od pondelka do štvrtka som totiž skončila so svalovicou na celom tele, ale s čistou mysľou.
Teda, vytúženú hranicu "I don't care anymore" som prekročila až na deň šiesty, kedy som si bola zaplávať. 45 min som mala v hlave len "nádych nad vodou", "výdych pod vodou", počet odplávaných dĺžok a na pamäti presnú techniku.
A musím povedať, že za uplynulý mesiac som sa necítila lepšie než počas plávania. Len ja a voda. Len JA! Všetko ostatné bolo v tej chvíli vzdialené a nepodstatné. Pointou však je, že to tak nie je len v tom prchavom okamihu, ale stále. Len JA!
Odmalička mi rodičia vravia, že bojujem sama za seba a len odo mňa závisí môj život. No nikdy som to nechápala lepšie než teraz a nikdy som si nepripadala silnejšia.
Trápilo ma pár vecí, cez ktoré som sa nevedela preniesť a nedokázala som nájsť dôvody, prečo sa to dialo/deje. Problém bol však v tom, že som kládla zle otázky a tak som ani nemohla dostať správne odpovede. Lebo niekedy je život jednoducho o tom, že aj keď spravíme každý krok správne, aj tak sa nám stane niečo zlé, niečo čo si nezaslúžime.
Dnes, vedomá si všetkých svojich chýb, môžem s čistým svedomím prehlásiť, že nemôžem za neveru teraz už môjho expriateľa, nemôžem za neúprimnosť niektorých teraz už mojich nie tak blízkych kamarátov a nemôžem za to, že niektorí naopak nedokážu zniesť moju úprimnosť.
Verím, že nič sa nedeje bez príčiny. Niekedy proste nejde o potrestanie za naše prešľapy, ale sú to skôr akési varovania do budúcna. A ja som tie svoje už našťastie pochopila a poučila sa.
No a čo, že som momentálne bez partnera? No a čo, že mám menej priateľov než pred pár týždňami? Ostali pri mne totiž ľudia, pre ktorých som nemusela nič obetovať a nemusela som sa pre nich meniť. Ostali mi priatelia, ktorí odo mňa nič neočakávajú a práve preto dostanú všetko. A verím, že to tak platí aj naopak. A o to práve ide, nie? Mať pri sebe niekoho, komu sa môžete otočiť chrbtom a on/ona vám ten chrbát poškrabká miesto toho, aby vás sotil/a na kolená.
P.S. 1 Troška sebeckosti nikomu z nás neuškodí. Venujme viac času sebe a menej ľuďom, ktorí si to nezaslúžia. Chcete ísť do kina a niekomu sa nechce ísť s vami? No a čo?! Choďte sami! Kúpte si veľký popcorn, colu a užijte si svoju spoločnosť. Choďte sa prejsť. Tancujte. Čítajte. Robte čokoľvek vás baví, ale hlavne to robte pre seba. Verte mi, nikto to neocení viac než práve to vaše unavené telo a prepracovaná myseľ. :)
P.S. 2 Ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa našli v odseku o mojich skutočných priateľoch. ;)
