reklama

Dobrí ľudia ešte žijú!

V dnešnej dobe je vždy zázrak natrafiť na niekoho, kto sa zachová milo (inak povedané ľudsky) celkom nezištne. Čašník vám úprimne zaželá dobrú chuť. Predavačka vám pomôže zbaliť nákup. Neznámy vám pridrží dvere. Niekto vás dobehne s vašou zabudnutou peňaženkou v ruke. A keď sa niečo také stane, treba o tom hovoriť. Najlepšie pár dní. Alebo napísať blog. Takže... :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V mojom prípade ide o celkom nezvyčajný úkaz. Niekto mi vyparkoval auto. Mužská časť si teraz asi hovorí: "No jasné, ďalšia žena za volantom. Ďalší polovodič." A ja na to odpoviem tým, že šoférujem dobre, parkujem ukážkovo, nejdem ani tridsať ani sto tam, kde sa to nemá. Problém nastáva v okamihu, keď sú parkovacie miesta pokryté ľadom a vytvarované do hrboľatých koľajov. Alebo vtedy, keď sú autá zaparkované natesno. Čo bol aj môj posledný problém.

Už keď som šla do mesta na večeru s kamarátkou mala som problém zaparkovať na malom parkovisku, kde stálo jedno auto vedľa druhého, čo sám o sebe nemusí byť zlé, keby tie autá stáli každé rovno vo svojom vymedzenom priestore. Teraz tomu tak nebolo. Ale potrápila som sa a s myšlienkou, že za pár hodín budú všetci preč, lebo už bude veľa hodín, som šla za kamoškou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale čo by to bolo za zlý deň, keby nebolo parkovisko plné aj po našom návrate? No žiaden. A autá sa museli prestriedať a zaparkovať ešte tesnejšie pri mne, čo ma tiež neprekvapuje. Ale stále som nepochybovala o tom, že úspešne odídeme.

Sadneme do auta, začnem cúvať. Mám možnosť ísť len priamo dozadu, lebo inak by som upravila lak nielen na našom aute, ale aj na dvoch okolostojacich. Ok. Podídem vpred. Potom zase vzad. Zakaždým vytočím o pár centimetrov, lebo som len žena a volant bez posilňovača riadenia mi pri takýchto situáciach robí problém. Pokojne ma za to súďte, nebudem sa ospravedlňovať za to, že nemám silu a skúsenosti 45 ročného chlapa, ako je môj otec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S kamarátkou sa však ešte stále bavíme. Podľa mojich skromných výpočtov odídeme síce asi až za hodinu, ale tak sranda musí byť, nie?

Zrazu okolo ide pán v strednom veku. Naznačí mi, že môžem ešte podísť vpred. Poslúchnem, ale nič moc sa nezmení. Potom prejde k môjmu okienku a spýta: "Mám vám to vyparkovať? Vidím, že s tým máte problém." Uff. Bezradne sa usmejem (to mi ako žene ide našťastie dobre) a začnem vystupovať. Púšťam ho za volant s otázkou: "Neodídete mi s kamarátkou, že nie?" Zasmeje sa a sľúbi, že nie.

S malou dušičkou mu verím, ale držím sa pre istotu len na krok od auta, aby som v prípade potreby mohla skočiť na kapotu. Neviem, či by mu to zabránilo odísť, ale taký bol môj plán, tak mi ostáva len dúfať, že by aj fungoval. Kamarátka mala v pláne zatiahnuť ručnú brzdu. Našťastie nebolo treba. Auto som dostala za pár sekúnd späť a mohli sme vyraziť domov bohatšie o ďalšiu vtipnú príhodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S. Vďaka za super večer, drahá! :)

Barbara Brišová

Barbara Brišová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som a čo robím prezradia moje články :) Zoznam autorových rubrík:  DánskoZdravý životný štýlCestovanieFilmové recenzieKnižné recenzieDuševná očistaNezaraditeľné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu